Veriť či neveriť... SIGUT PAVOL

Keď sme boli malé deti, naše hry a predstavy boli naivné idealistické a s pohľadom na reálny svet tých ale i dnešných čias utopistické. Hry končievali vždy happyendom alebo aspoň možnosťou akéhosi To be continued (na pokračovanie)... v ktorom sa samo sebou veci dali do poriadku a aby hra vždy pokračovala. Zamysleli ste sa niekedy priatelia prečo potrebujeme akýsi progres, pokračovanie, nadväznosť ? Čo ťa priateľu núti ráno vstať prejsť určitú procedúru činností a ísť do práce konať ďalšie činnosti..? Aký motív máš aby si vlastne robil to čo robíš...? Myslím, že svet sa delí na ľudí ktorí to VEDIA a na tých ktorí NEVEDIA.... Iste poznáte tie mnohé videa z netu a Facebooku kde zástupy ľudí kráčajú bezducho vpred a medzi nimi niekto, kto kričí STOP ĽUDIA VEĎ IDEME OPAČNÝM SMEROM (so Smerom 😊, sorry nemohol som si odpustiť ten Joke). Niekto nám od malička vtĺka do hlavy nejaké lži a nejaké polopravdy zamerané na to aby z nás „vychoval poriadneho“ človeka. Neverili by ste koľko lží človek, za život počuje a podľa nich aj žije a formuje svoje konanie. (Uvedomil som si to pri jednej prednáške, ktorá bola na úplne inú tému..) Mnohí z nás si vytvárame akýsi Hybrid pohon. V jednom móde snívame o peknom svete bez všetkého zla a svete plnom šťastia a v druhom sa prepneme do módu ja ho nazývam „surviving mode“. Mód prežitia, ktorý nie je vlastne ničím iným než ŽIVORENÍM ale zároveň aj ochranným systémom aby sme sa nezrútili a psychicky pod tlakom okolností, nepoložili. Táto schizofrénia je dnes tak markantná, že napríklad "lempel" a lenivý zamestnanec sa stále cíti byť dobrým zamestnancom. Neplní si ani základné povinnosti vyplývajúce zo svojej pracovnej zmluvy, ale necíti sa byť zlým zamestnancom. Stále sa vyhovára keby som mal lepší plat, keby som, mal materiál, keby som mal to správne náradie keby, keby, keby.... Neuvedomuje si že toto všetko je len skrytá lenivosť. Lenivosť niečo zmeniť.... zmeniť v sebe postoje, zmeniť vo veci svojom okolí. Keď tak s otvorenými očami chodím po svete uvedomujem si, že je dnes drvivá väčšina ľudí, ktorí žijú v akomsi vegetatívnom až animálnom stave. S Prepáčením nažrať sa vykadiť sa uspokojiť sexuálne túžby pozrieť v telke nejaký primitívnu zábavu typu Farma.... Nie je v nich túžba po vyšších veciach po skutočnom duchovne, po nie plytkej kultúre, ktorá sa skôr dá nazvať nekultúrou ako kultúrou. Keď sa nad týmito vecami zamyslíme, zistíme že je za týmto všetkým jediná vec, ktorú som spomenul už o niečo vyššie. LENIVOSŤ. Lenivosť vyjsť zo svojej komfortnej zóny, urobiť krok, zapojiť sa. Je lepšie počúvať masu, ktorá hovorí: „Vykašli sa na to... čo z toho budeš mať... alebo: ty si blbec...“ V jednej knihe som čítal: „ Je mnoho mužov, ktorí tu boli, ale len málo ich skutočne žilo. Dnešné ponaučenie pre teba priateľu znie: Motív. Aký je môj MOTÍV ku konaniu vecí, ktoré konám....? Viem, že nie všetky veci ktoré mi napadnú aby som urobil mám skutočne aj urobiť? Viem, že by som pri konaní vecí, mal mať úplnú slobodu výberu? Uvedomujem si, že niektoré veci musím urobiť aj keď sa momentálne necítim k tomu disponovaný a keď musím obetovať niečo zo svojho času a komfortu a energie? Tieto o mnohé otázky ma privádzajú k jednému cieľu a tým je MOTÍV. Priateľu čo ťa dnes priviedlo k tomu, že si vstal a začal robiť veci ktoré robíš. Pretože MUSÍŠ alebo CHCEŠ? Pretože ťa k tomu niekto dotlačil, alebo si sa rozhodol, že je to potrebné a osožné. Pretože si sa jednoducho rozhodol konať a zanechať za sebou stopu...? A to dobrú stopu? Priatelia keď toto píšem uvedomujem si koľko z tohto mi samému chýba. No núti ma to nebyť pokrytcom a niečo v mojom živote zmeniť. Môžeme to skúsiť spolu... Pridáš sa? Dnes sa modlím aj za teba aj za seba aby sme to spolu dali... Pretože svet potrebuje priam nutne ľudí, ktorí ožili...