Veriť či neveriť... SIGUT PAVOL

Priatelia neviem ako ste na tom v otázke, ktorá je názvom tejto kapitoly, ale myslím, že väčšina z nás si túto otázku ešte nikdy v živote nepoložila. NAČO SOM TU...PREČO ŽIJEM...PREČO SOM TU, KDE PRÁVE SOM...? Je ráno a práve ma budí notoricky známa pesnička v mojom mobile ako budík... prehodím sa prevrátim mobil (ten je nastavený tak aby stíchol na 10 minút :) ) Ešte mám chvíľku driemot...no nakoniec i tak musím vstať. Je tu pracovný deň nikdy sa moc neteším mám radšej voľno a môcť robiť veci, ktoré mám rád. Aj vy, že.. Veľmi často sa stretávam s ľudmi, ktorí nenávidia pondelok, je ich asi väčšina. Tiež som medzi nich patril a niekedy sa musím priznať sa mi to i vracia späť ako ozvena... No od čias kedy som spoznal Niekoho, kto môže zmeniť mnohé v mojom živote a to smerom k lepšiemu, aby som bol šťastný, veci sú inak. Vstávam do každého dňa s pocitom, že niečo v tom dni bude zaujímavé a krásne. Áno nie vždy, ako som už spomenul sa mi darí takto sa naladiť, no nič sa nemení na tom, že to tak je a má byť. Raz v modlitbe som dostal také Slovo: Si tu na to aby si sa PÝTAL. Skúsim sa teda opýtať ťa: MÁŠ NÁDEJ? Čo je to nádej?. Keď sa pozriem na svet okolo seba príde mi, že najlepšie by bolo sa zavrieť doma a ani nevystrkovať nos z domu toľko zla je okolo nás.. Keď som kedysi začínal s trampingom chodievali sme na jednu "búdu", ktorú postavili starší trampi medzi nimi i môj brat. Keď sme raz takto prichádzali čakalo nás veľké sklamanie. Ostávalo už len niekoľko krokov, keď sme spoza horizontu uvideli to miesto, krásne tiché pre dušu, ako jedno zhorenište. Ostali sme ako obarení.. Niekto tu chajdu spálil na popol...Na strome sme našli "cancák" niečo ako denník. Bol zavesený na smreku, ktorý bol asi do výšky 6 metrov ohorený. V cancáku sme našli odkaz od "milých poľovníkov" vraj v lese robíme bordel a hluk atp.. Kto pozná tramping, vie, že po nás nikdy neostal v lese neporiadok, ba práve naopak, sme koľkokrát cestou lesom zbierali odpadky po "turistoch"... Vtedy som sa prvý krát stretol so zlom, ako nespravodlivosťou a zasiahlo ma to naozaj na citlivom mieste. Mal som to miesto rád. Ľudia sú zlí... pomyslel som si. Škoda, že sa tí páni poľovníci s nami vôbec nerozprávali, možno by sa dalo mnohé vysvetliť. Tiež ma zarazilo, že pre svoju spravodlivosť neváhali ani zájsť do rizika, že podpália celý les.. Škoda, že ľudia sú takí sebeckí...pomyslel som si a musel som sa v živote posunúť ďalej. I to vo mne nastoľovalo otázky Načo sme tu? Prečo sme tu na tomto mieste a v tomto čase. Z mnohých úst počúvame: "doba je zlá...všetko je nanič" Čo znamená doba je zlá, keď všetko čo sa okolo nás deje tvoríme my ľudia? To my sme tá doba a všetko v nej...Ak teda doba sme my, ak my sme doba, potom máme dosah na to aké časy a hlavne čo budeme žiť a akú stopu po sebe zanecháme, ZÁVISÍ IBA O D NÁS. Máme to v plnej kompetencii a možnostiach. A predsa to nerobíme...Nedávno som sa bol prejsť po známych miestach v prírode neďaleko mesta. Popri cestičke niekoľko smetísk... Tak toto je dielo, ktoré po sebe zanecháme?... toto je hrdinstvo pod rúškom tmy vysypať bordel do lesa...?,?? Tak toto dokážeš človeče...! Napadlo ma, že presne takýto bordel nosíme vo svojich srdciach. NEPORIADOK DNU TVORÍ NEPORIADOK OKOLO NÁS... Napadlo ma viacero otázok ako to ten konkrétny človek robí. Nazbiera sa mu odpad nahádže ho do vreca a potom meria autom cestu do lesa, kde to vyhodí? Ale veď ten les je omnoho ďalej než hociktorý najbližší kontajner...??!! On neváha míňať omnoho viac benzínu, nafty, aby sa zbavil odpadu...nelogické...Je pravdou, že mnohé veci sú v prírode zdanlivo nelogické. No iba zdanlivo. A predsa iba jediný tvor, ktorý si hovorí Homo sapiens človek vediaci robí nelogické, ba až samovražedné veci. Má jedno zdravie a život no napriek tomu fajčí i keď vie že ho to zabíja. Vie, že zlé skutky ho robia nešťastným a smutným no i tak ich robí. Prečo? Prečo vlastne..? Už toľkokrát v živote sa snažil prestať a nedokázal to.. Prečo? veď keď je vediaci! Teda rozumný. Mal by si vedieť rozkázať! Prečo to teda nedokáže? .... Máš nádej? Nadej, že to môžeš zmeniť? Že môžeš zmeniť veci zdanlivo nezmeniteľné?... Máš, áno máš aj inú možnosť. Vždy máš na výber. Vždy je tu NÁDEJ. Nádej je niečo čo ťa posunie vpred, ale iba vtedy keď jej to dovolíš. Priateľu dovolíš jej aby ťa posunula vpred z tieňa na hrejivé lúče ako keď po jari prichádza ohrievajúce slniečko? Vyjdi von z tieňa ak potrebuješ pomôžem ti vstať...